V latinčine je to miesto, kde môžeme nájsť etymologický pôvod daného pojmu genóm. Konkrétne môžeme konštatovať, že pochádza z „rodu“, ktorý sa dá preložiť ako „rodokmeň“, „narodenia“ alebo dokonca „rodokmeň“.
Okrem toho treba poznamenať, že tento pojem sa vytvoril začiatkom 20. storočia. V roku 1920 to urobil najmä profesor botaniky Hans Winkler (1877 - 1945), ktorý pracoval ako učiteľ na univerzite v Hamburgu (Nemecko). Konkrétne sa rozhodol tvarovať slovo, ktoré v jeho práci a výskume kombinovalo dva základné prvky: gén a chromozóm.
Sekvencia nukleotidov, ktoré tvoria deoxyribonukleovú kyselinu (DNA) druhu alebo jednotlivca, sa nazýva genóm. Dá sa preto povedať, že genóm je genetický materiál.
Malo by sa poznamenať, že nukleotidy sú organické zlúčeniny, ktoré sú vyrobené z kyseliny fosforečnej, dusíkatej bázy a cukru. V prípade DNA je príslušným cukrom deoxyribóza a nukleotid sa nazýva deoxyribonukleotid.
Sekvencia deoxyribonukleotidov prítomných v DNA určuje genóm. V prípade diploidných organizmov majú páry homológnych chromozómov dve kópie genómu. Naproti tomu haploidné organizmy majú jednu kópiu. Tieto chromozómy, medzitým sa kondenzujú reťazca DNA, ktoré sú v jadre buniek, s konštantným počtu buniek v jednotlivých druhov.
V genóme živej bytosti je vždy veľké množstvo informácií. Jediná molekula DNA bolo asi 20.000 míľ z bitov, podľa výpočtov vedcov. Preto je jeho dekódovanie a písanie veľmi komplikované.
Ľudský genóm sa skladá z DNA sekvencie nájdenej na 23 párov chromozómov. Dvadsaťdva z týchto párov prítomných v jadre diploidných buniek sú autozomálne chromozómy; zostávajúci pár je ten, ktorý určuje pohlavie (XY pre mužov a XX pre ženy).
Dekódovanie informácií o ľudskom genóme je veľmi dôležité, pretože tieto údaje sa týkajú organizácie a fungovania buniek v tkanivách a orgánoch. Poznanie genómu preto pomáha diagnostikovať choroby a predpovedať ich priebeh. V roku 2003 bolo oznámené, že sekvencia ľudského genómu môže byť dokončená, avšak bez podrobného poznania funkcie každého génu.
Rovnako nemôžeme ignorovať existenciu takzvaného projektu neandertálskeho genómu. Bola predstavená v roku 2006 a vykonáva ju 454 Life Sciences a Inštitút Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku.
Cieľom tejto iniciatívy nie je nič iné, ako dôkladné preštudovanie neandertálskeho genómu, aby sa okrem iného preukázalo sekvenovanie, porovnávanie a diferenciácia s tým, ktoré má moderný človek.
Podobne sa v Španielsku nazýva Fundación Genoma España, ktorého hlavným poslaním je podpora rozvoja biotechnológie v krajine. Na tento účel podporuje založenie konzorcií, ktoré môžu do vyššie uvedenej vedy investovať tak finančne, ako aj ľudské zdroje, a spustiť projekty R + D + I (výskum, vývoj a inovácie).